BLOG UŽ NIE JE V PREVÁDZKE!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

FanFiction

Of Vampires and Humans/O upíroch a ľuďoch - ch3 Rozhodnutie

7. dubna 2012 v 17:13 | VickeyRoyal
Rozhodnutie - čítaš
Transformácia - coming soon...
Aby sa vám o niečo lepšie čítalo,tak vám sem hodím hudbu,ktorú som počúvala,keď som to písala :D

Of Vampires and Humans/O upíroch a ľuďoch - ch2 Nestojí zato

5. dubna 2012 v 13:58 | VickeyRoyal
Nestojí zato - čítaš
Transformácia - coming soon....

Sanity´s end ch.11

4. dubna 2012 v 16:07 | VickeyRoyal

Chapter 1: TU
Chapter 2: TU
Chapter 3: TU
Chapter 4: TU
Chapter 5: TU
Chapter 6: TU
Chapter 7: TU
Chapter 8: TU
Chapter 9: TU
Chapter 10: TU
Chapter 11: práve čítaš
Chapter 12: coming soon
Chapter 13: coming soon
Chapter 14: coming soon

Chapter 11

Harry sa premiestnil do Škriekajúcej búdy,ktorú si za tých pár mesiacov prispôsobil. Vedel,že je to riskantné tam byť,ale zabezpečil ju ochrannými kúzlami.

Harry bol udychčaný a padol na posteľ,ležal na bruchu a zhlboka dýchal. Jeho oči zmenili farbu z krvavo červenej naspäť na smaragdovo zelenú. Posadil sa na postel a utrel si pot z čela.

Harry sa chytil za ramená a začal si ich šúchať,aby sa upokojil.

Vždy,keď sa veľmi naštval začal pomaly strácať kontrolu nad sebou a to nechcel. Samozrejme,že v tom stave tiež bezhlavo zabíja a ničí všetko,čo mu vojde do cesty,ale nemá to rád,pretože si nič z toho nepamätá,len nejaké výkriky a prelievanie krvi. V poslednej dobe sa mu to často stáva,jeho sila za posledný mesiac neskutočne narástla a ešte stále rastie. Ani netuší,že odkiaľ ju berie....proste prichádza.

Možno,že to je tou nenávisťou,pomstou a hlavne jeho temnotou,za ktorú môže iba Snape,pri tej myšlienke mu začína vrieť krv v žilách.

A jeho priatelia,ktorí sa ho nezastali ani na sekundu,verili všetkým tým táraninám.

Harry sa postavil z postele a od zlosti kopol do stola,ktorý následne aj zlomil.

"Fajn....teraz ma bolí palec" ironicky si pomyslel

Jeho sila začala rásť na jeho sedemnáste narodeniny - najprv cítil nenormálny nárast sily,potom odpadol a až po dvoch dňoch sa zobudil a zistil,že zničil Azkaban - on si naozaj nič nepamätá,že čo sa vtedy stalo.

Ministerstvo a Prorok sa o Harryho vybujačení dozvedeli až o mesiac,pár dní po začatí školského roka. Za tú dobu Harrymu stále narastala sila,ktorá ešte doteraz rastie. A čím väčšia jeho sila je,tým menej ju ovláda.

Okrem tej sily rastie v Harryho vnútri aj chuť zabíjať,do jeho narodenín nemal také chúťky zabíjať, skôr seba sa snažil pár-krát zabiť, len taká malilinká nádej ho udržovala na žive,že jeho priatelia a všetci ostatní sa mu ospravedlnia a pustia ho,lenže nestalo sa to.

Harry si stále klamal,že jemu sú jedno tie životy, ktoré zobral tým ľuďom,lenže neni to pravda. Všetko čo povedal,urobil,myslel si,nie je pravda,jeho nevinnosť ešte je v ňom,len jeho sila a jeho nenávisť ju potláčajú.

S rukami si prešiel po tvári "Už mi začína načisto šibať...."pomyslel si.

Ľahol si na chrbát na posteľ a pozeral sa na strop. "Zabil som Remusa...." to je jediná vražda,ktorú si doteraz vyčíta. On v skutočnosti nechcel zabiť Remusa,bolo to len z hnevu,to že ho zabil si až potom uvedomil. Za túto jedinú smrť sa nenávidel,ale ostatné mu boli jedno....že?

"Ach!" prevrátil sa na ľavý bok a tvár mal v dlaniach "Už naozaj neviem,že čo chcem...." vyčítal si.

"Som monštrum,nie? Monštrá nemajú city,nemajú výčitky....že?" šepkal si.

"Do riti!" prevrátil sa naspäť na chrbát a päsťou buchol do postele "Všetci to hovoria,ja si to hovorím,konám tak...." pravou rukou si nervózne prešiel cez vlasy,vlastnosť,ktorú zdedil po svojom otcovi.

"Naozaj mi už začína prešibávať....ešte trpím aj samomluvou!" povedal pozerajúc sa na strop.

Pomaly sa mu začínali zatvárať oči a po niekoľkých minútach už bol vo svojom svete,vo svojich snoch.


Harry sa prebudil na podivnom mieste,kde bola hmla a tma. Zima mu zvláštnym spôsobom nebola,ale to miesto tak vyzeralo,že tam má byť zima...ale nebola. Počul hlasy,nevedel ich identifikovať,pretože rozprávali jeden cez druhý. Začala ho z toho bolieť hlava,začal utekať,len tie hlasy mu nedali pokoj a to miesto vyzeralo tak isto ako predtým.

Zrazu ho niečo chytilo za ruku,čo ho donútilo zastaviť.

"Harry...." ozval sa nežný hlas ženy

Harry sa otočil a jeho zreničky sa od šoku stiahli,bola to jeho mama,Lily.

Pritiahla ho k sebe a nežne ho objala,Harry nevedel,že čo má povedať. Lily ho pohladila po hlave a dala mu pusu na čelo.

"Jaj,tie vlasy tvojho otca" pousmiala sa

Harry bol stále ticho.

"Aspoň,že máš moje oči"

"S-som mŕtvy?"

"Čo? Nie,zlatko,nie si!" zasmiala sa Lily

"Tak potom...čo?"

"To ti ani ja nevysvetlím..." odhrnula Lily Harrymu vlasy z čela.

"A čo tu robíš?" spýtal sa neisto

"Prišla som ťa pozrieť,musíme sa porozprávať" výraz na jej tvári zvážnel

"D-dobre..." ticho povedal mladík

Pri nich sa zrazu zjavili dve stoličky a medzi nimi jeden stôl. Harry a Lily si sadli oproti sebe.

"Takže najprv,kde sme?" spýtal sa Harry

"Toto je niečo ako tvoje podvedomie"

"Tak...ja si ťa iba predstavujem?"

"Aj áno,aj nie"

"Huh?"

"Nechaj tak" Lily chytila Harryho ruku

"Tak o čom sa chceš porozprávať?"

"Harry,to čo robíš....nie je správne"

"Ako to môžeš vedieť?!"

"Harry,ty klameš samého seba!"

"Nie! Neklamem!" hmla okolo nich sa začala meniť na čierny dym,ktorý bol Harrymu veľmi dobre známy

"Harry,upokoj sa prosím!" prosíkala ho Lily

Harry si vydýchol a snažil sa upokojiť.

"No vidíš...dá sa to aj tak"

Harry sa snažil nepozerať sa jej do očí,nedokázal.

"Harry,pozri sa na mňa"

Harry cítil a vedel,že jeho oči nemajú svoju prirodzenú farbu,ale napokon sa pozrel na Lily.

"Ach,Harry...." Lily pohladila Harryho vlasy,Harry si všimol,že sa jej hrnú slzy do očí

"Mami...."

"Nerob to,Harry,ty to v skutočnosti nechceš....to len tá moc ťa núti k tým veciam a tvoja nenávisť! Nemôžeš tomu podľahnúť! Nenechaj sa ovládať nenávisťou,ako to teraz robíš!" slzy jej začali tiecť z očí

Harrymu sa stiahli zreničky a nevedel,že čo má povedať,nikdy si nemyslel,že niekedy uvidí plakať svoju údajne mŕtvu matku.

Lily si utrela slzy "Prepáč..."

"Nemáš sa za čo ospravedlňovať..."

"Harry,ale prosím nerob to!"

"Ale musím..."

"Prečo? Povedz....prečo?"

"L-Lebo musím!" Harrymu sa triasol hlas

"Nie,nemusíš to len tvoja nenávisť ťa núti a ty sa jej podliehaš!"

"N-nie,to neni...ja sa...." Harry sa už celý triasol,strácal reč...

"Ale áno,Harry! Je to tak! Ja ťa prosím,tvoj otec ťa prosí,Sirius a Remus ťa prosia,aby si s tým prestal!" Lily sa zase hrnuli slzy do očí

"Si-Sirius a Remus...a ocko?" Harry sa na ňu pozeral tiež so slzami v očiach

"Áno,Harry! James,Sirius a Remus!" Lily išla k svojmu synovi a jemne ho objala.

Harry ju pevne chytil a začal hystericky plakať,bolo počuť iba jeho vzlykanie.

"To je dobré" utešovala ho a hladila po hlave "To bude dobré..." Lilyn hlas začínal byť tichší a všetko sa začalo pred Harrym zahmlievať.

Harry sa zobudil na veľkú bolesť. Otvoril si oči a zistil,že celý Rád stojí v jeho izbe a on je celý zviazaný.

Harry bol v šoku,nevedel,že čo má spraviť,sklonil iba hlavu.

"No čo,vzdávaš sa,monštrum?!" zavrčal Divooký Moody

Harry sa iba naňho pozrel a nič nepovedal.

"Odveďte ho!" prikázal Dumbledore

Tonksová,Kingsley,Moody a McGonagall ho donútili vstať na nohy,Harry mantavo vstal a premiestnili sa.

"Určite ma zoberú na Ministerstvo" pomyslel si Harry sekundu predtým, než sa premiestnili.....

Of Vampires and Humans/O upíroch a ľuďoch - ch1 Odmietnutie

3. dubna 2012 v 20:43 | VickeyRoyal
Odmietnutie - čítaš
Transformácia - coming soon...

Celý článok ;)

Of Vampires and Humans/O upíroch a ľuďoch

3. dubna 2012 v 18:34 | VickeyRoyal
Ešte stále som nezverejnila ten Harry Potter fanfic x/ Fuak! :D Nevermind...hádam ho už zverejním,ale začala som pracovať na novom! Viac-menej sľubovaný Adventure Time fanfic, ktorý má aj cover :O :D Fanfic bude mať názov Of Vampires and Humans/O upíroch a ľuďoch...veľmi kreatívne, ja viem :D
Stručný Obsah:
Finn sa nevie uspokojiť s tým faktom, že je moc mladý na Princeznú Bubblegum a ona ho stále odmieta, tak preto má depresie z toho a každého posiela do perdeli/ja magyar >.>/ V jednu noc uňho zavíta Marceline a hovorí mu, že PB nestojí zato a Finn sa zahľadí do Marcyných očí a bude ju žiadať o to, aby ho premenila na upíra. Marcy s tým nesúhlasí, lebo varuje Finna, že ľudia veľmi zle znášajú byť upírom. Ale Finn ju nepočúva,tak ju silou donúti ho zahryznúť do krku. Finn sa premení na upíra a problémy sa môžu začať...

Kapitoly:
Kapitola 4 - Transformácia/coming soon.../

Sanity´s end ch.10

6. února 2012 v 15:30 | VickeyRoyal
Tento článok je prednastavený


Chapter 1: TU
Chapter 2: TU
Chapter 3: TU
Chapter 4: TU
Chapter 5: TU
Chapter 6: TU
Chapter 7: TU
Chapter 8: TU
Chapter 9: TU
Chapter 10: práve čítaš
Chapter 11: coming soon
Chapter 12: coming soon
Chapter 13: coming soon
Chapter 14: coming soon

Chapter 10

Albus Dumbledore sa nervózne prechádzal po svojej kancelárii.

"Albus,musíme niečo spraviť,ten chlapec je....je..." profesorka McGonagall ani vetu nedokončila od šoku,že čo sa z toho chlapca stalo

"Ja viem,Minerva,ja viem. Ale keď ho ani tá pečať neudržala,tak čo ho udrží?" smutne odvetil Dumbledore

"Ale veď to ani nebola taká silná pečať,je tak? Sú aj mocnejšie!"

"Ja viem,ale tie sa poväčšinou používajú....na mocné magické tvory" pozerajúc sa na zem povedal Dumbledore.

"T-tak čo urobíme,toho chlapca nemôžeme jednoducho zabiť!"

"Ja absolútne neviem,Minerva...." pomaly si starý čarodej sadol na stoličku za riaditeľským stolom a začal premýšľať.....


Xxx


Neďaleko Birminghamu,kde pred niekoľkými chvíľami stála malá dedinka,ležali všade mŕtve telá a ich vnútornosti,celá plocha bola pokrytá mlákami krvi a všetky domy boli zničené,steny čo to "prežili" boli takisto postriekané krvou,dokonca aj stromy a všetky rastliny boli buď zničené alebo od krvi.

Prechádzala sa tam temná postava,ktorej tvár vidieť nebolo,len svietiť jej krvavo-červené oči,ktoré svietili na metre. Pod nohami postavy šplechotala krv a praskali kosti nevľúdnych tiel,dokonca bolo počuť aj nejaké to prasknutie nejakej vnútornosti.

Postava zastala,chvíľu sa obzerala a zdvihla si ľavú ruku,spod rukávu habitu vyšla ruka postavy,ktorá bola celá od krvi a priložila si ju k ústam...."Chutné..." ozval sa temný,ale mladý mužský hlas.

Spoza kapucni bolo vidieť ústa postavy,ktoré sa šialene uškŕňali,potom postava švihnutím habitu zmizla z miesta


Xxx


V Brlohu vládla v poslednej dobe veľmi pochmúrna atmosféra,napriek tomu,že sa blížil Halloween. Dumbledore poslal študentov Rokfortu skorej domov k svojim rodinám kvôli dočasnej situácii. Odkedy zmizol Harry,čo je už pomaly mesiac,veľa muklovských dedín bolo spustošených a dokonca sa snažil zabiť Ministra Mágie,čo sa mu nepodarilo,keďže bol vraj pohryznutý nejakým tvorom,čoho jed spôsobuje na niekoľko dní malátnosť.

Celá Weasley rodina sa nachádza v Brlohu,vrátane Hermiony a všetci sa snažia sa nerozprávať o Harrym,ktorý im tak veľmi znamenal,dokonca Pani Weasley ho berie ako svojho "čierno-vlasého syna" a vždy keď niekto zmieni Harryho,tak sa to vždy skončí plačom alebo hádkou a niekoľko-dňovým odmlkom medzi rodinou.

Najhoršie to prežívajú Ron,Hermiona a Ginny,Ginny síce hovorila,že sa snaži naňho nemyslieť,ale stále ho má v hlave a nevie zabudnúť ten šialený úškrn čo mal na tvári. Stále si nechce pripustiť,že z chlapca,ktorého tak strašne mala rada a obdivovala ho,že sa z neho stal ten chladnokrvný zabijak.

Ginny sa každý večer zavrela do svojej izby a plakala dokým nezaspala,niekedy preplakala i celú noc,niekedy bola taká vyčerpaná,že okamžite zaspala.

V jeden večer,ale neišla do svojej izby,bolo to na Halloweensky večer,večer čo mal zahnať aspoň na tých pár hodín ten smútok...

"Ginny,dones prosím ešte tekvicový džús!" kričala z kuchyne pani Weasley

"Hneď,mami!" zakričala naspäť Ginny

Ginny išla do komory pre džús a zobrala ho do kuchyne.

"Páči,mami"podala ho Pani Weasley

"Ďakujem a teraz sa môžeš ísť ďalej rozprávať s kamarátmi" pousmiala sa Molly Weasley

"Okay" ticho odvetila Ginny

Ginny išla do obývačky a sadla si vedľa Hermiony na gauč.

"No tak...eh...ako teda?" spýtala sa Hermiona

"Ale pohoda,len mama ma teraz stále komanduje" s falošným úsmevom povedala Ginny

"Stále naňho myslíš....že..."

"O čom? Ale veď ja už som dávno za tým,už som ho nechala....plávať" udržiavala si falošný úsmev

"Ginny,nepretvaruj sa,ja viem,že ty každú noc plačeš. Počula som ťa"ticho povedala Hermiona a úsmev Ginny pominul

"...."

"Myslíš,že my naňho nemyslíme?" v očiach Hermiony sa hrnuli slzy

"Hm..." aj v očiach Ginny sa začali hrnúť slzy,rýchlo si ich utrela "Prepáč,i-idem sa poprechádzať..."

Ginny odišla z domu a pomalým krokom si išla sadnúť do neďalekého malého lesa,síce to bolo nebezpečné,ale nezaujímalo ju to.

Sadla si na jeden kmeň stromu a tvár si vložila do dlaní a začala plakať,spomedzi prstov jej tiekli slzy.

Zrazu začala byť ešte väčšia zima,nedávala tomu pozornosť,pretože bol koniec októbra a vtedy bolo normálne náhle ochladenie.

Ale zrazu ju niečo chytilo a rýchlo vytiahla svoju tvár zo svojich dlaní,zistila,že ju TO drží zo zadu a dosť pevne.

Slzy jej stále tiekli z očí,neodvážila sa niečo povedať.

"Dlho sme neboli spolu....sami...." povedal temný hlas mladého muža potichu

Ginny sa stiahli od šoku zreničky "H-Harry...?"

"Áno" mladík si sadol vedľa Ginny a dal si dole kapucňu "Chýbala si mi...." jemne ju pohladil po líci

"Neplač...." rukávom jej utrel slzy z očí

Ginny ostala ticho.

"No neboj sa ma,ja ti neublížim..." ticho povedal Harry hľadiac sa jej do očí

"T-tvoje oči...."

"Pšššt,ja viem...už nie sú...ehm...ľudské?"

"Hm...." prikývla

Harry si kľakol pred Ginny,chytil jej ruky "Ver mi...tebe nechcem ublížiť"

Ginny krútila hlavou "Harry,aj by som ti verila,len nemôžem...za to čo si napáchal,je to jednoducho strašné,že čo si spravil...." odvrátila hlavu od mladíka

Harry sklonil hlavu "Takže ty si myslíš to isté,čo iní....že?"

"Harry,ja si nemyslím,že si monštrum,ale to čo robíš nie je správne a ty to vieš!" sklamane povedala Ginny

"Ale ja-ja...."

"Prečo to vlastne robíš?! Tí ľudia si to nezaslúžili!"

Harry sa pozeral na zem "Lebo...lebo...musím!"

"Prečo musíš?!" Ginny sa naňho nechápavo pozrela

"Pretože ja nie som ako vy!" pozerajúc sa na zem povedal

"T-to...to...." Ginny sa zase hrnuli slzy do očí

"Vlastne všetci máte pravdu...." pomaly sa postavil "...ja som monštrum!" jeho oči začali svietiť celé na červeno a vietor sa zdvihol.

Harry zdvíhal ruku,ktorú mieril na Ginny,no zozadu niekto skríkol "STUPEFY!"

Harry omračujúce kúzlo rýchlo odrazil.

Z tmy sa zjavil Dumbledore a všetci členovia Rádu.

Harry sa nazlostene pozrel na Dumbledora "Čo tu robí henten?!" ukázal na Snapea

"Harry,on...."

"ŽIADNE TAKÉ! MAL UŽ BYŤ DÁVNO MŔTVY!" okolo Harryho sa tvoril čierny dym a zmizol

"GAH!" zvrieskol Snape,Harry sa objavil za ním držiac dlhý čierny meč,ktorý mu držal pri hrdle.

"Harry,prosím,prestaň!" Snažil sa ho Dumbledore presvedčiť.

"NIE! NEPRESTANEM! ON MI ZNIČIL ŽIVOT!" potom bolo už iba počuť Snapeov hysterický výkrik od bolesti a vidieť striekanie krvi.

Kľakol si na zem a držal si hrdlo,Harry zatiaľ zdvihol meč a chystal sa mu ho prepichnúť cez hruď,len Dumbledore rýchlo vykríkol "DEPULSO" a Harrymu vyletel meč z rúk.

"UŽ VÁS MÁM PLNÉ ZUBY!" Harry švihol rukami a všetci popadali na zem.

Harry sa od zlosti triasol a cítil,že už začína strácať nad sebou kontrolu a preto sa radšej odtiaľ premiestnil.

Dumbledore a ostatní členovia Rádu sa pomaly zdvíhali zo zeme.

Arthur Weasley utekal za Ginny "Si v poriadku?"

"A-áno...."

Dumbledore išiel za Snapeom "Minerva,informuj madam Pomfrey,že donesieme profesora Snapea do Nemocničného krídla"

"Iste!"

Dumbledore,Snape a Minerva sa premiestnili do Rokfortu a ostatní členovia Rádu išli do Brlohu.

Sanity´s end ch.9

11. ledna 2012 v 17:25 | VickeyRoyal

Chapter 1: TU
Chapter 2: TU
Chapter 3: TU
Chapter 4: TU
Chapter 5: TU
Chapter 6: TU
Chapter 7: TU
Chapter 8: TU
Chapter 9: Práve čítaš
Chapter 10: TU
Chapter 11: TU
Chapter 12: coming soon
Chapter 13: coming soon
Chapter 14: coming soon

Chapter 9

Chlapec-Čo-Prežil,najhľadanejší vrah!

Včera o osemnástej hodine riaditeľ Strednej Čarodejníckej školy Rokfort,Albus Percival Wulfric Brian Dumbledore,oznámil Ministrovi Mágie,Corneliusovi Fudgeovi,že Harry James Potter alias Chlapec-Čo-Prežil,ktorý bol približne pred rokom odsúdený na doživotie v Azkabane za vraždu dvojčat Pattilových a Susan Bones a ktorý pred dvoma mesiacmi zničil Azkaban nebol údajne zodpovedný za tie vraždy,ale nemenovaný Smrťožrút,ktorý použil Odvar Všehodžúsu,aby vraždy zvalil na chlapca. Okrem toho nám oznámil,že chlapec je zodpovedný za vyhľadenie niektorých muklovských dedín a za vraždu Remusa Lupina. Riaditeľ tvrdí,že chlapec je mimoriadne nebezpečný,dokonca nebezpečnejší,než sám Ten-Koho-Netreba-Menovať a treba ho okamžite dostať!

-Rita Skeeter-

Temný Pán nahnevane hodil Denného Proroka na stôl a nervózne sa prechádzal po miestnosti,kde sa konajú stretávky Smrťožrútov.

"Ako je možné,že ten chlapec je...je..." Voldemort sa od zlosti ani vykoktať nevedel

"Severus,jasne som ti povedal,že ten chlapec sa má zblázniť a nie byť nebezpečnejší!" kričal Voldemort

Snape si kľakol a pozeral sa na zem "P-Pane ja viem,a-ale t-ten chlapec....j-ja tiež neviem,že prečo je taký...."

"CRUCIO!"Temný Pán uvalil mučiacu kliatbu na Snapea a jeho výkriky bolo počuť po celej temnej miestnosti.

"ODCHOD!" zavelil Voldemort a všetci jeho podriadení odišli okamžite z izby,vrátane Snapea.

Voldemort si sadol do svojho trónu a oprel si ruky o stôl,zavrel si oči a rozmýšľal. Zrazu zacítil mráz,otvoril si oči a zistil,že izba je ešte tmavšia než predtým,vo vzduchu bolo vidieť čierny dym.

"Čo do-?" Voldemortove mačacie štrbiny sa stiahli.

"Ahoj Tom" zozadu sa ozval temný hlas mladého muža,Voldemort sa otočil a uvidel postavu celú v čiernom,na hlave mal kapucňu,spoza ktorej mu svietili červené oči.

"K-kto?!" spýtal sa pokojným hlasom Voldemort

Postava sa uškrnula "Pff,ty ma nespoznávaš,Tom?" povedala postava mladého muža

"Nevolaj ma tým muklovským menom....POTTER!" nahnevane odvrkol Voldemort

"Prečo nie?" s maniackym úsmevom povedal mladý čarodej

"Lebo som to povedal!" mračil sa Voldemort,jeho červené oči horeli zlosťou

"Tommy,Tommy,Tommy....ty si tak patetický!"mladíkov úškrn bol ešte širší.

Temný Pán od zlosti rýchlo vybral prútik a skríkol "AVADA KEDAVRA!" mladík tam iba stál ešte stále s úsmevom na tvári a švihnutím ruky kliatbu odrazil. Voldemort bol zarazený.

"Ale ale,Tommy...nie tak zhurta!"pousmial sa mladík

"A-ako si....?" Voldemort od prekvapenia nedokončil vetu

"Moc,Voldy,moc..." pobavene povedal mladík

Voldemort sa naštval a začal vrhať na mladíka rôzne temné kliatby,mladík sa im iba uhýbal a zároveň sa pri tom maniacky smial.

Voldemort tam stále stál,zarazený z mladíkovej enormnej sily a utieral si pot z čela,naštval sa ešte viac a vyčaril veľkého ohnivého hada,ktorý sa vrhol na mladíka. Na mladíkových očiach sa nedalo rozoznať,že či je nepokojný alebo nie,nakoľko jeho oči svietili krvavo červeno. Mladík iba odstúpil pár krokov od hada a skryl sa za svoj habit,had sa naň vrhol a miestnosť zachvátilo veľké svetlo,ktoré spôsobila explózia toho hada.

Voldemort sa iba pozeral a na tvári sa mu vyčaril maniacky úškrn zrovnateľný s mladíkovým,začal sa maniacky smiať."ÁNO!" víťazoslávne zvolal temný čarodej. No jeho úsmev pomynul po tom,čo zacítil v hrudi nepopísateľnú bolesť.

Z hrudi mu trčal dlhý čierny lesklý meč,z ktorého vychádzal čierny dym,temná mágia,meč bol pokrytý Voldemortovou krvou. Mladík stál za ním držiaci meč s chladným pohľadom v tvári,ktorý sa zmenil na víťazoslávny.

"Ešte niečo,Tom....ďakujem,že si mi požičal časť svojej sily" povedal mladík ukazujúc na svoju jazvu "Tvoje drahé Horcruxy ťa nezachránia...ani ja..." s úškrnom povedal mladík pozerajúc sa na padajúce telo temného čarodeja,ktorého krv pokryla polovicu dlážky miestnosti. Harry vybral z tela Voldemorta meč a transfiguroval ho naspäť na svoj prútik,ktorý si potajomky zobral z ministerstva "Aspoň na niečo je táto vec dobrá"pomyslel si.

Švihom svojho habitu zmizol z miestnosti aj s Voldemortovým telom.


Xxx


Minister Fudge išiel zo svojej kancelárie,otvoril dvere,pozrel sa pred seba a od šoku mu z ruky vypadli všetky papiere. Na stene oproti svojej kancelárie bolo pripevnené telo Lorda Voldemorta,ruky a nohy mal prepichnuté klincami a takisto miesto,kde mal kedysi srdce. Na stene bolo údajne jeho krvou napísané "Traste sa všetci čo ste mi krivdili,prídem si pre vás a ten,kto uvidí túto správu ako prvý je na rade,pán Minister Fudge!"

Sanity´s end ch.8

7. ledna 2012 v 16:35 | VickeyRoyal
Chapter 1: TU
Chapter 2: TU
Chapter 3: TU
Chapter 4: TU
Chapter 5: TU
Chapter 6: TU
Chapter 7: TU
Chapter 8: Práve čítaš
Chapter 9: TU
Chapter 10: TU
Chapter 11: TU
Chapter 12: coming soon
Chapter 13: coming soon
Chapter 14: coming soon
Chapter 8
Harry sa pomaly prebúdzal,za dverami počul hlasy ,ktoré veľmi dobre poznal,ale nevidel,že kde to vlastne trčí. Sadol si,zistil,že ležal na celkom príjemnej posteli. Vedľa neho bol stolík,na ktorom si všimol obrysy svojich okuliarov,pomaly si ich zobral a nasadil si ich. Všetko sa mu zaostrilo,zistil,že sa nachádza na Grimmauldovom námestí číslo 12. Bol v jednej malej temnej izbe,kde bola na ľavej strane izby jedna veľká skriňa zabudovaná do steny a jeho postel so stolíkom a na nej malá biela lampa,na pravej strane izby bolo malé špinavé okno s roztrhanou záclonou.
Harry sa chcel postaviť,lenže zistil,že ho nohy moc neposlúchajú "Ach,tak takto to vyzerá,keď niekto schytá niekoľko násobné Stupefy" sarkasticky si pomyslel. Snažil sa trochu ponaťahovať a trochu si kosti popukať "Lepšie" pomyslel si.
"No nohy,ukážte čo....GAH!" zhíkol. Keď sa chcel postaviť,tak zistil,že na nohách a rukách má magické putá,ktoré ho držia pri posteli "Do riti tam!" potichu si zanadával "Zabijem toho starého muža!" nahnevane si pomyslel "Pomaly a bolestivo!" utrel si pot z čela.
Dvere sa otvorili "Ach,Harry konečne si hore!" ozval sa hlas starého čarodeja,ktorý v Harrym vyvolával nepopísateľnú zlosť.
Harry neodpovedal,len naňho agresívne zavrčal.
"Určite sa čuduješ,že prečo sme ti to spravili!" pokojným hlasom povedal Dumbledore
"Ani nie...mám také tušenie" odvrkol s nenávisťou v hlase Harry
"Aha...a aké tušenie?"
"Pff,aké...ja viem,že vy si všetci myslíte,že som monštrum!"
"Ja si to nemyslím" pokojne odvrkol Dumbledore
"Ale ja to o sebe nepopieram" povedal pokojnejšie Harry
"Ale to neni pravda,Harry"
"Že nie?" uškrnul sa Harry "V poslednej dobe boli úplne vyhladené niektoré muklovské dediny....hm...kto to asi bol" povedal pobaveným hlasom mladý čarodej
"Ale bolo dokázané,že to boli...Smrťožrúti" nervózne povedal Dumbledore
"Ale riť!" ešte pobavenejším hlasom odvrkol Harry "Ja som ďaleko lepší,než Smrťožrúti!"
"H-Harry..." povedal vyľakane Dumbledore
"Hehehe" zasmial sa mladík s maniackym úškrnom na tvári
"Ale teraz nikomu nemôžeš ublížiť!"
"Hm,to je fakt" povedal mladík pozerajúc sa na putá na svojich rukách a nohách "Heh,ešte ste mi aj moju moc zapečatili....múdre,Profesor!" uškŕňal sa mladík
"Bolo to potrebné"
"Iste..." ironicky odvrkol mladík "Tak mám vám ešte stále veriť,že si o mne nemyslíte,že som monštrum? Poväčšinou monštrá sa pečatia,no nie?!"
"...." Dumbledore bol vybúraný od reakcie mladíka,stále neveril,že čo sa z toho malého chlapca stalo
"Hm...takže som predsa len mal pravdu a to ani nepotrebujem Oklumenciu."
"Ale ako...?"
"Prirodzený talent a moc,Dumbledore! Vieš,síce som bol skoro len rok v cele,ale predsa na takom mieste,kde je človek na hraniciach svojich síl neni ťažké odhaliť svoju pravú...moc!" povedal so škodoradostným úsmevom.
"No,ale teraz si neni ničoho schopný!" povedal nervózne Dumbledore
"Och,áno!" ironicky odvrkol mladík
"Tak...teda sa vidíme!" smutne odvetil starý čarodej a opustil izbu mladíka
Harry si sadol na postel a pozeral sa pred seba "Teraz ma fakt dostal s tou pečaťou"nahnevane si pomyslel a ľahol si na postel a pozeral sa na strop.
Xxx
Dumbledore vošiel do kuchyne Grimmauldovho námestia číslo 12,kde sedeli Weasleyovci,Hermiona,Divooký Moody,Tonksová,Lupin a Snape.
"Tak..."začal Dumbledore "je na tom horšie než som si myslel" smutne dokončil
"Čo tým myslíte?" spýtal sa ustarostene Remus Lupin
"Harry už prišiel o svoju....nevinnosť" sklamane odvetil Dumbledore
"Huh?To čo znamená? Že Harry už neni...Harry?" sklamane sa spýtal Lupin
"A-asi tak,jednoducho to už neni ten chlapec,ktorého sme poznali" povedal starý čarodej pozerajúc sa na zem
"Je jasné,že kto je na vine!" povedal nahnevane Lupin pozerajúc sa na Snapea
"Remus,nedávaj vinu Severusovi,urobil to kvôli Temnému Pánovi!"
"Ale Albus! Harry šiel kvôli NEMU do Azkabanu za činy,ktoré nespravil a teraz sa stal z Harryho naozaj zabijak a to má len 17 rokov!" kričal Lupin.
"Skôr či neskôr by sa sám od seba stal zabijakom" s úškrnom povedal Snape
"Snape ty sviňa!" vrhol sa naňho Lupin,ale Arthur Weasley ho chytil "Remus,pokoj! Upokoj sa,prosím!" snažil sa ho upokojiť.
"Máš šťastie!" povedal nazlostene a odišiel z kuchyne.
Pán Weasley sa pozrel na Snapea varovným pohľadom,no Snape jeho pohľad odignoroval a pre zmenu sa varovne naňho pozrela Pani Weasley.
Xxx
Lupin išiel hore schodmi na druhé poschodie,do izby na ľavej strane,kde bol Harry. Potichu otvoril dvere a uvidel na posteli ležať 17-ročného mladíka,ktorý zaznamenal jeho prítomnosť a chladným pohľadom sa naňho pozrel.
"Harry...." pousmial sa Lupin
Harry nereagoval,iba sa od neho obrátil.
"Harry,chcem sa s tebou porozprávať." Ticho povedal Lupin
"Pff..." odvrkol mladík nepozerajúc sa naňho
"Harry prosím,počúvaj"
"Prečo by som mal?" pozrel sa naňho tým istým chladným pohľadom
"Lebo sa chcem s tebou porozprávať" prisadol si na posteľ a pozeral sa mladíkovi do smaragdovo zelených očí
"Sú tmavšie...." potichu povedal Lupin
"Čo?"nechápavo sa spýtal mladík
"Tvoje oči...stmavli...."
Mladík iba naňho strúhal nechápavé pohľady.
"O čom to tu do čerta trepeš?" zamračene sa spýtal mladík
"Prepáč,si taký....iný"
"No rok v najstráženejšom väzení zmení človeka,hlavne zlomeného tínedžera ako som ja!" nazlostene povedal Harry
"Ehm...to mi je ľúto...."
"pfff....že sa nesmejem,tebe je jedno,že aký som! Tebe bolo jedno,že som šiel do Azkabanu!"
"To nie je pravda! Neni si mi jedno,Harry! Sľuboval som Siriusovi,že sa o teba postarám,keby sa niečo...."
"SIRIUSA DO TOHO NEMIEŠAJ!" skríkol Harry,vzduch sa v izbe zrazu zmenil
Lupin sa zľakol z mladíkovej zlosti.
"Siriusa-do-toho-nemiešaj...." koktavo povedal nazlostený mladík.
Oči mladíka začali mať černastý nádych,nielen jeho dúhovka,ale aj bielok očí.
"Harry,upokoj sa!"
"Nebudem nikoho poslúchať,je to moja vec,či budem pokojný alebo nasratý!" kričal Hary
Lupin bol vybúraný z mladíkovej nenávisti a zlosti.
Okolo mladíka sa tvorila divná aura,niečo ako temná mágia,ktorá spôsobila,že v izbe bola zrazu nesmierna zima a tma.
Mladíkov naštvaný výraz sa zmenil na maniacky úškrn "SOM VOĽNÝ!" jeho úsmev bol ešte širší,od ucha k uchu a mladík sa začal maniacky smiať.
Lupin iba stál a pozeral sa na mladíka a jeho enormnú moc,mladík sa naňho pozrel a potichu povedal "Silencio"
"Si prvý na rade!" s úškrnom ukázal prstom na Lupina,dvihol pravú ruku a švihol ňou a potom bolo počuť Lupinove výkriky akoby z hororového filmu. Zapríčinilo to Harryho neznáme kúzlo,ktoré spôsobilo,že z Lupina sa začala strhávať koža a všade striekala jeho krv. Bol skrčený na zemi a držal si tvár,od bolesti hystericky plakal a za chvíľu boli všetky steny od krvi a jeho koža ležala vedľa neho. Harry zase švihol rukou a Lupin posledný krát zachrípnuto skríkol a vypľul veľké množstvo krvi,Harryho kliatba nechala Lupinove srdce prasknúť.Mladík sa iba s úškrnom prizeral "To bola sranda,hlavne tie nádherné výkriky!" od radosti mladíkovi prešli zimomriavky po chrbte "Prečo som to nespravil aj s tým starým dedušom? Dobre,srať nato!"
Zrazu sa dvere rozleteli a v nich stáli vystrašení Dumbledore,Pán Weasley a Moody.
"U Merlinovej brady...." v polootvorenou sánkou vyhŕkol Pán Weasley,
Harry sa na nich uškrnul a švihnutím svojho habitu zmizol.
"Ako-ako to mohol spraviť? Veď jeho moc bola zapečatená!" povedal Moody
"J-ja viem....ale asi nestačila naň! Veď vie čarovať aj bez prútika!" povedal ustarostene Dumbledore
"Situácia je väžnejšia,než sme si mysleli!" zavrčal Moody
"Musíme varovať Ministra! Ale najprv musíme odviesť telo Remusa!" povedal Dumbledore a odišiel z izby
"Čo sa to z teba stalo.....?" smutne si pomyslel starý čarodej.

Sanity´s end ch.7

31. října 2011 v 18:53 | VickeyRoyal
Chapter 1: TU
Chapter 2: TU
Chapter 3: TU
Chapter 4: TU
Chapter 5: TU
Chapter 6: TU
Chapter 7: Práve čítaš
Chapter 8: TU
Chapter 9: TU
Chapter 10: TU
Chapter 11: TU
Chapter 12: coming soon
Chapter 13: coming soon
Chapter 14: coming soon
Chapter 7
"Harry James Potter,ste odsúdený na doživotie v Azkabane za zabitie dvojčat Pattilových a Susan Bones!"
V hlave sa mi stále ozýval hlas Ministra Mágie,Corneliusa Fudgea.
Nevedel som,že aký deň je,povedali mi len,že som bol v bezvedomí asi týždeň,ale ani oni presne nevedeli....oni...väzni.
Bol som schúlený v kúte,snažil som sa zohriať tak,že som si šúchal nohy rukami,bola tam neskutočná zima.
"Ako?Prečo? Prečo mi nikto neveril? Prečo ma všetci takto odvrhli?"myslel som si. Spomenul som si na tie vystrašené a zároveň znechutené tváre mojich priateľov,keď zistili,že čo som....vlastne ja nespravil.
"Myslia si,že som monštrum!"do očí sa mi hrnuli slzy a v tej opustenej cele nebolo nič iné počuť len moje vzlykanie. Triasol som sa,nevediac či od plaču alebo od zimy. Možno to bolo aj od vyčerpanosti,lebo ževraj počas bezvedomia si na mne "pochutnali" Dementori.
Tie handry čo som na sebe mal mi vôbec proti tej nesmiernej zime nepomohli. Začal som sa ešte viac triasť,zase som si spomenul na tie momenty.
Bolo mi zle,veľmi zle...povracal som sa. Veď som ani nemal čo,skoro týždeň som nejedol,možno to boli nestrávené zvyšky z minulého týždňa.
V Azkabane sme na jedenie maximálne dostávali ovsené vločky,aj keď to tak nevyzeralo,toho jedla som sa radšej nedotkol,ale piť som pil,pretože smrť na dehydratáciu neni zas tak príjemná.
"Radšej zomriem rukami Dementora" pomyslel som si.
Tvár som si vložil do dlaní a zas som začal plakať. "Nechápem to,nechápem" šepkal som si "veril som im,všetkým som veril" moje vzlykanie začalo byť hlasnejšie."Nikdy som im nič nespravil,tak prečo oni mne toto spravili?" už som plakal hystericky.
Pokúšal som sa utrieť si slzy rukávmi tých handier,no moc to nepomáhalo.
Prestal som plakať,iba som tam sedel opretý o stenu a pozeral som sa von tým mini oknom,svietilo Slnko.
"Možno fyzickou bolesťou zabudnem na tú psychickú...." pomyslel som si
Na zemi som zbadal kúsok skla,chvíľu som sa naňho pozeral a rozmýšľal som "N-naozaj to chcem...?" v cele nebolo počuť nič iné,než moje dýchanie "Naozaj....?" ani som si to neuvedomil a už som bol na nohách a mieril som k tomu kúsku skla. Kľakol som si a zdvihol som to sklo,asi päť minút som naňho len civel s polootvorenými ústami.
Priložil som si roh skla na ľavú ruku,druhá ruka sa mi triasla od nervov,po čele mi tiekol zase od nervov pot.
A potom...."Au!" a z ruky mi už tiekla karmínovo červená tekutina z ruky,aj známa ako krv.
Olízal som si ruku,lenže krv naďalej tiekla.Bolelo to,ale....páčilo sa mi to,tak som pokračoval. Asi po dvadsiatich minutách som už pomaly odpadával.l,moja posledná myšlienka bola "Aspoň som zabudol na tú bolesť....."
a potom tma.
Xxx
"Pán Potter!" ozval sa neznámy hlas "Pán Potter!"
"Uh....č-čo sa stalo...?" spýtal som sa zachripnutým hlasom
"Odpadli ste" odpovedal mi neznámy,ale nežný hlas. Pred očami sa mi objavila mladá liečiteľka s platinovými vlasmi a belaso-modrými očami a milo sa na mňa usmievala.
Posadil som sa a liečiteľka mi ukázala to sklo "Naozaj pán Potter,odkedy si potrebujete podrezávať žily?"
"Odkedy ma moji priatelia berú ako monštrum" zamračil som sa
"Aha...ale to naozaj chcete zomrieť na vykrvácanie?"
"No a?! Je to moja vec,že akú smrť si vyberiem!" naštval som sa
"Dobre,dobre samozrejme,že to neni moja vec,ale aj tak pán Potter...naozaj je to nutné?"stále sa na mňa usmievala
Odtrhol som od nej oči a zavrčal som na ňu.
"Ach,ako chcete....ale musíte ísť naspäť do cely!"
"Toho som si vedomý!"drzo som odvetil
"Majte sa" ešte raz sa na mňa mladá liečiteľka usmiala a mňa už stráž Azkabanu odviedla naspäť do cely.
Hrubo ma hodili do cely,tak že som si rozbil koleno "Hey,jemnejšie to nejde?!" skríkol som,cítil som takú nenávisť voči ním.
"Pff...strč sa,monštrum!" odvetil jeden z nich
Zavreli celu a ja som tam stále sedel zo zamračeným výrazom v tvári.
Postavil som sa "Chcete monštrum? TAK HO DOSTANETE!" ani som neveril,že aká nenávisť sa vo mne nachádza.

Sanity´s end ch.6

23. října 2011 v 11:26 | VickeyRoyal

Chapter 1: TU
Chapter 2: TU
Chapter 3: TU
Chapter 4: TU
Chapter 5: TU
Chapter 6: práve čítaš
Chapter 7: TU
Chapter 8: TU
Chapter 9: TU
Chapter 10: TU
Chapter 11: TU
Chapter 12: coming soon
Chapter 13: coming soon
Chapter 14: coming soon

Chapter 6

"Harry...."potichu povedal starý čarodej.

"Aaale to niee!! Až TAK skoro som nechcel byť objavený,ale čo už!" sarkasticky odvetil mladý čarodej.

Vietor sa ešte viac zdvihol a havranie vlasy mladého čarodeja sa vo vetre zdvihli a odhalili jeho jazvu,v tom momente sa zdalo akoby jeho oči úplne stratili farbu a boli čierno-čierne,lenže štyria mladí čarodeji to nevedeli presne usúdiť,pretože mladík ešte stále nosil svoje okrúhle okuliare.

"Bojíte sa?!" ešte temnejším a studenším hlasom povedal mladík,so škodoradostným úsmevom.

"Mali by ste!" jeho úškrn bol ešte širší.

"Harry,prosím...." prosíkal ho Dumbledore

"Žiadne "prosím" starý muž! Hlavne kvôli tebe som strávil v tej diere za veci,čo som nespravil!" povedal mladík s nenávisťou v hlase.

"Č-čo tým myslíš?" spýtal sa zmätene.

"Nevyjadril som sa jasne?! Za veci,čo som NESPRAVIL!" nenávisť v hlase mladíka narastala.

"Ale veď ťa videli,tak neviem,že čo...."

"ROZMÝŠĽAJ!! Odvar Všehodžúsu nič nehovorí? Alebo premieňajúce kúzlo? Aj také existuje!" kričal mladík,teraz všetkým jasné,že jeho oči boli naozaj čierno-čierne.

Čím bol mladík agresívnejší,tým bol vietor silnejší,Dumbledora začala Harryho enormná sila znepokojovať.

"Čo tým myslíš,Harry?! Kto by sa za teba vydával?!"

"Tri-krát hádaj,dedušo! Jediný človek,čo ma na tejto posratej škole nenávidí od prvého ročníka,len preto,lebo mu pripomínam môjho otca!"

"T-ty nemyslíš...."

"Ja to nemyslím,ja to viem!"

"Ale ako...?"

"Pretože som to videl v jeho výraze....SEVERUS SNAPE! POĎ VON,CÍTIM TVOJU PRÍTOMNOSŤ,NIE SOM TAKÝ IDIOT!"

Z dolnej časti Astronomickej veži vystúpila vysoká postava s dlhým čiernym plášťom,bol to profesor Elixírov,Severus Snape.

"No! Pán Profesor!" začal drzo Harry "nechcete niečo povedať?" uškrnul sa

"No,ja eh...." začal nervózne Snape

"Čo NO? ČO NO?! Povedzte im láskavo pravdu,no nemyslíte si?! Alebo použijem Veritaserum na vás?!" nahnevane povedal Harry

"Eh....to čo sa stalo--to čo Potter akože spravil....nespravil Potter,ale....ja" povedal mrzuto

"Ale Severus....prečo?!" nechápavo sa spýtal Dumbledore

"Lebo Temný Pán mi to prikázal" odpovedal pozerajúc sa na zem

"Ale prečo?"

"Lebo Temný Pán chcel,aby Potter šiel do Azkabanu a zošalel tam! PRETO!" trasúc sa zakričal.

"AHA!" škodoradostne zhíkol Harry "Ja som to vedel! Ja som vedel,že sa priznáš,vidíš a ani som ti nemusel ublížiť!" chvíľu prestávka "Ale to neznamená,že ti neublížim....aj vám ostatným!" uškrnul sa

"Ale mne si povedal,že mi neublížiš!" povedala Cho

"Pff,a ty mi aj veríš?!" odfrkol mladík

"Ale-ale-ale..." do očí Cho sa hrnuli slzy "sľuboval si...."

"Nesľuboval som,zle si to pochopila!" povedal šialeným detským hlasom.

"Ale Harry!" skríkla Hermiona,ktorej sa tiež do očí hrnuli slzy "prosím...prosím,nerob to!"

"Ale prečo by som nemal? Vy ste ma tiež zradili! Verili ste,že ja som zabil dvočatá Pattilové,že ja som znásilnil Susan Bones! A MNE STE NEVERILI!" kričal Harry

Hermiona začala hystericky plakať a Ron prišiel bližšie k naštvanému teenagerovi.

"Harry,mi sme ti verili,len..."

"LEN ČO?!"prerušil ho Harry

"Ty si ma chcel napadnúť!"

"Nechcel som ťa napadnúť,chcel som ťa len vystrašiť,aby si sa ku mne nepribližoval!"

"Ale...."

Zrazu sa za Harrym objavilo svetlo a jediné čo si pamätá je nehorázna bolesť a niekoľko hlasné "STUPEFY!"
 
 

Reklama